Každopádne by si táto udalosť už zaslúžila vlastný deň v kalendári. Podobne ako majú svoj deň blázni 1. apríla alebo deti 1. júna, rovnako ako matička Zem, voda, vtáky, či knihy... Len si to predstavme – Medzinárodný deň konca sveta, čo tak napríklad 29. februára... to by sa zrejme slávil zriedkavejšie ako by bol prorokovaný. No nebyť týchto dych vyrážajúcich proroctiev, na čom by potom známi americkí tvorcovia filmových trhákov hromadili svoje „skromné“ imanie? Koho už predsa zaujímajú sladké „pilcherovky“? Každý chce vidieť boj, katastrofy, tragédie, smrť... I keď jeden zásadný spoločný znak by sa našiel – hrdina, či už romantický alebo akčný, ktorý sa postará o šťastný koniec filmu.

Ale život nie je film a ľudstvo zažíva koniec sveta v každom svojom dni, a čo je najhoršie – úplne bez povšimnutia! Každý deň mnohým na tomto svete práve ten ich svet skončí. Ľuďom ako ktorýkoľvek z nás, ktorý možno tiež čakali na ten magický rok 2012, či hociktorý pred alebo po ňom. Prečo žijeme v toľkej istote, že ten náš svet skončí práve vtedy, keď nám to niekto predpovie. Veď tá istota nás oberá o mnohé krásne chvíle, ktoré prehliadame, lebo sú pre nás bežné, lebo veríme, že takých chvíľ bude ešte mnoho. Istota v zajtrajšok je to najfalošnejšie v čo veríme, a naozaj do nej vkladáme všetku svoju dôveru. Ako vieme, či hádka s priateľom nebolo naše posledné stretnutie? Ako vieme ráno pri odchode z domu, či sa ešte vrátime z práce, alebo či z auta, do ktorého nasadáme, ešte niekedy vystúpime? A či ten nádherný západ slnka uvidíme i na druhý deň? Nevieme... Keby sme vedeli, určite by sme mnohé veci vykonali inak.

Tak prečo všetci s toľkou eufóriou očakávame ten osudný koniec sveta, keď nie sme pripravení čeliť ani len nástrahám zajtrajšieho (alebo už dnešného) dňa? Istota v zajtrajšok je ten najväčší zlodej, pretože nám kradne to najcennejšie čo si môžeme dovoliť – radosť zo života. A nie že by sa tento zlodej vlámal do nášho života, on je tam priam pozvaný.

Keď prijmeme fakt, že koniec sveta nám nepredurčili Mayovia ani iní múdri ľudia, ale tá najvyššia sila vo vesmíre, a tá nám nikdy neprezradí presný dátum, potom možno konečne začneme žiť. Lebo len ten vie žiť, kto si uvedomí, že umiera každú sekundu svojho života.